Šéfredaktorky svetového štýlu

Asi každá z náš počula o takzvanej „biblii módy“, o neprekonateľnom časopise Vogue. Vogue je svetoznámym sprievodcom pre ženy, ktoré sledujú štýl, módu a umenie. Vogue slúži ako nenahraditelný informátor pre ženu, ktorá ja úspešná, vie, čo chce a potrebuje sa rýchlo a jednoducho dozvedieť, čo je práve „in“ vo svete umenia, oblečenia, šperkov alebo topánok.
Časopis vychádza každý mesiac v osemnástich národných a jednom regionálnom vydaní. Asi najvplyvnejšie vydania sú americké, francúzske a talianske. Rovnako vplyvné sú aj ich šéfredaktorky. Anna Wintour, Carine Roitfeld a Franca Sozzani. Tieto tri levice módneho sveta sa počas rokov stali rovnako neoddeliteľnou súčasťou módneho biznisu, ako sú topánky od Manola Blahnika neoddeliteľné od Carrie Bradshaw.


Kráľovná kožušín alebo nosí diabol naozaj Pradu?

Anna Wintour, šéfredaktorka amerického vydania časopisu Vogue, je kritikmi neobľúbená hneď pre niekoľko vecí. Favorizuje elitizmus, pravé kožušiny a ak niekoho pošle do módnej nemilosti, už ho nezachráni naozaj nič. Cesta Anny Wintour k šéfovaniu amerického Vogue nebola práve ľahká. Táto priamočiara a sebavedomá lady začínala v Londýne ako asistentka v Harper's Bazaar. Počas tohto obdobia nadviazala mnoho dôležitých kontaktov. Jedným z nich bola aj spolupráca so svetoznámym fotografom Helmutom Newtonom. Práve kontroverzné módne editoriály s Newtonom nakoniec viedli k jej odchodu z časopisu a presťahovaniu sa do New Yorku. V New Yorku ju jej kontroverzné stylingy pripravili o prácu v americkom vydaní toho istého časopisu. Potom nasledovala práca pre pánsky magazín Savvy a neskôr pre časopis New York. Počas práce pre New York Anna prišla s myšlienkou dosadzovať na titulky časopisu známe osobnosti. Už vtedy pochopila, čo predáva. Keď ju v roku 1983 vydavateľ časopisu Vogue konečne zamestnal v britskom vydaní magazínu, mala Anna už jasnú predstavu o čitateľke, ktorú chcela prostredníctvom časopisu osloviť. Tvrdila, že žena osemdesiatych rokov sa zaujíma o biznis, peniaze, prácu a nemá čas nakupovať. Potrebuje mať teda dostatok informácií o tom, čo je „in“ vo svete módy a kultúry. Po hŕstke ďalších zamestnaní v iných časopisoch sa Wintour v roku 1988 konečne podarilo dostať na vytúžený post šéfredaktorky amerického vydania Vogue. Ako šéfredaktorka dosiahla priam revolučné zmeny. Okrem toho, že preriedila zamestnancov, zmenila štýl celého časopisu. Mimochodom, bola to práve ona, ktorá začala kombinovať „lacné“ džínsy s topmi od svetových módnych návrhárov. Wintour stála aj pri zakladaní Teen Vogue, Vogue Living a Men Vogue.
Anna Wintour sa počas rokov stala neoddeliteľnou súčasťou svetových dní módy. Vždy štýlovo oblečená a s nasadenými tmavými slnečnými okuliarmi sleduje najnovšie kolekcie módnych návrhárov. O slnečných okuliaroch Anny Wintour, rovnako ako aj o samotnej nositeľke, kolujú rôzne fámy. Vraj okuliare nosí, aby zakryla svoje dojmy z prehliadky. Iní tvrdia, že sa za tým skrýva jej poškodenie zraku.
Anna je úspešná žena, ktorá reprezentuje ženskú módu vo svete mužského biznisu. Vraví sa, že je tvrdá na svojich zamestnancov, potrpí si na štíhlych ľudí (vraj všetci zamestnanci Vogue sú extrémne chudí) a ešte nikdy nepovolila reklamu ochrancom zvierat na stránke časopisu, ktorému tak úspešné šéfuje viac než desaťročie. Skrátka, je to diabol, ktorý nosí pravú kožušinu, Pradu, slnečné okuliare a charakteristický účes „bob“, ktorý je jej súčasťou už štrnásť rokov. Anna Wintour je len jedna. Diabolská, tajomná a vo svete módy jednoznačne bezkonkurenčná.





Nenápadná Francúzka

Súčasná šéfredaktorka francúzskeho Vogue, Carine Roitfeld, pochádza z umeleckej rodiny. Jej otec bol známy režisér Jacques Roitfeld, ktorý tvoril v Berlíne a neskôr v Paríži, kde stretol aj Carininu mamu. Carine vyrastala v prostredí francúzskej buržoázie, obklopená šarmom svojej matky, ktorú opisuje ako klasickú francúzsku dámu. Jej kariéra vo svete módneho biznisu začala, keď ju ako štrnásťročnú na ulici oslovil módny skaut a Carine chvíľu pracovala ako modelka. Neskôr sa mladá Carine Roitfeld zamestnala ako redaktorka a štylistka pre francúzske vydanie časopisu Elle. Počas práce pre Elle spoznala dnes už svetoznámeho fotografa Maria Testina. Ich spolupráca, ktorá začala v roku 1990, priniesla módnemu svetu úžasné módne fotografie.
Carine tiež pracovala ako konzultantka pre významných módnych návrhárov ako Yves Saint Laurent, Tom Ford Gucci, Missoni či Calvin Klein. Napokon bola v roku 2001 vydavateľom Vogue navrhnutá na pozíciu šéfredaktorky časopisu a na tejto pozícii pracuje úspešne dodnes. Táto vzhľadom veľmi jemná žena šéfuje časopisu, ktorý je na čele módnych magazínov v krajine, z ktorej pochádza svetová módna špička. Carine tiež pomáhala vytvárať profily značkám ako Gucci alebo Calvin Klein. Najznámejšia je asi kampaň pre Gucciho z roku 1990, ktorá je doteraz označovaná za extrémne sexy. Na tejto kampani spolupracovala s vtedajším návrhárom Gucci Tomom Fordom a už spomínaným Máriom Testinom. Prácu pre Gucciho Carine opisuje ako veľmi šťastné a úspešné pracovné obdobie, kedy spolu s Testinom a Fordom vytvárali imidž sexuality, ktorý sa stal pre značku Gucci poznávacím znamením.
Čo sa štýlu tyká, tak ako je pre Annu Wintour charakteristický účes „bob“, tak je pre Carine už roky charakteristické hrubé obočie. Zo zjavne neupraveného obočia spravila táto žena módnu vychytávku, ktorú dnes nasledujú mnohí svetoví vizážisti. Carine má krásnu štíhlu postavu a v obliekaní nezaprie vplyv francúzskej elegancie. V móde udáva smer nasledovaním klasickej francúzskej jednoduchosti a šarmu.
Na rozdiel od šéfky amerického vydania Vogue má Carine vo svete módneho biznisu oveľa lepší imidž. Módni novinári, blogeri, stylisti aj návrhári ju opisujú ako usmievavú a priateľskú. Carine Roitfeld ešte stále osobne vytvára stylingy pre Vogue a na rozdiel od Anny Wintour, ktorá verí v komerčnú silu celebrít, dosadzuje na titulky známe modelky. Vďaka nej nikdy vo francúzskom Vogue neuvidíte fotky, ktoré evokujú násilie a zobrazujú cigarety. Sama je nefajčiarkou a tvrdí, že k pekným šatám a drahej kabelke sa cigareta nehodí. Skrátka, táto „šik“ dáma vie, čo je elegancia a štýl a svojmu malému Parížu, ako Vogue nazýva, vládne posledných desať rokov viac než dokonalo.


Módna umelkyňa

Franca Sozzani stojí na čele talianskeho vydania časopisu Vogue už dvadsaťdva rokov, presnejšie od roku 1988. Prednedávnom prevzala vedenie pánskeho L‘Uomo Vogue, ktorý dokonale zmenila práve tým, že odviedla pozornosť od prezentácie mužských modelov smerom k publikovaniu informácií, ktoré muži v časopisoch vyhľadávajú. Franca je známa osobnosť módneho biznisu a okrem práce šéfredaktorky pre jedno z najväčších vydavateľstiev vo svete, sa tiež autorsky podieľala na mnohých knihách o fotografii, umení, móde a dizajne. Spoločne s vydavateľstvom Conde Nast, ktoré vydáva aj Vogue, Franca založila neziskovú organizáciu Child Priority, ktorá umožňuje umelecky nadaným deťom v núdzi študovať a tiež im pomáha nájsť pracovné príležitosti. Popri autorskej tvorbe, charite a poste šéfredaktorky talianskych vydaní dámskeho a pánskeho Vogue, stíha Franca Sozzani aj prácu kurátorky. Otvárala mnohé svetoznáme výstavy ako napríklad Retrospektíva: 30 rokov talianskeho Vogue. Táto úspešná žena za svoju prácu a prínos kultúre Talianska dostala tiež mnoho ocenení, vrátane prestížnej ceny „La Lupa“ od mesta Rím.
Kariéra Franci Sozzani začínala koncom sedemdesiatych rokov v magazíne Lei a pokračovala v pánskej verzii Per Lui. Franca, podobne ako jej súčasníčky z USA a Francúzka, tiež spolupracovala s viacerými svetoznámymi fotografmi ako napríklad Peter Lindbergh a Bruce Weber. Známi fotografi si prácu s ňou cenia, pretože im dáva možnosť prejaviť sa a popustiť uzdu fantázii. Franca je známa svojimi dlhými vlnitými blond vlasmi, dievčenským úsmevom a eleganciou, ktorú podčiarkuje nosením poväčšine čiernej farby.
O talianskom Vogue sa hovorí ako o „biblii štýlu“, zatiaľ čo ten americký vyjadruje obraz ženy, ktorá je majetná a stotožňuje sa so svetom celebrít. Francúzsky vyjadruje šarm a eleganciu a taliansky, na čele s Francou Sozzani, je jednotka v umeleckom poňatí módy a štýlu.




Dračice vo svete módy

Každá z nich je unikátna a úplne rozdielna. Roky pracujú na čele národných vydaní časopisov určujúcich štýl a svetové smerovanie módneho biznisu, vrátané trendov, umenia či populárnej módnej fotografie. Sú to silné ženy, ktoré si tvrdou prácou vydobyli významné posty v mužskom svete biznisu. Či už je to diabolská Anna Wintour, bez ktorej sa nezaobíde ani jeden newyorský týždeň módy, či štýlová a charizmatická Carine Roitfeld, alebo umelecky založená Franca Sozzani. Pri týchto dámach máme o poriadny kus módneho umenia postarané. Tieto šéfredaktorky svetového štýlu totiž prostredníctvom Vogue posledné desaťročie určujú trendy v najvyššej móde. Móde, ktorá je o umení, štýle, glamoure, fantázii a elegancii. Či už je to vydanie talianske, francúzske alebo americké, časopis Vogue a jeho prvé dámy majú nenahraditeľnú úlohu v našich módnych životoch.

Novodobý dandy

Oscar Wilde: „Jediné, čo je horšie ako keď sa o človeku hovorí, je, keď sa o ňom nehovorí vôbec.“

Muži 21. storočia sa chcú páčiť, chcú byť obdivovaní a túžia byť krásni. Používajú kozmetiku, sledujú módne trendy, skrátka, starajú sa o svoj výzor mnohokrát viac ako my, ženy. Tento trend mužskej krásy spôsobil, že pestovaný zovňajšok je očakávaný v rovnakej miere u mužov ako u žien. Otázkou je, či sa novodobý dandy nestará o svoj vzhľad až príliš a tak nerúca maskulinitu patriacu mužskému pohlaviu a neukrajuje nám, ženám, z rodovo prirodzenej ženskosti.
Skúsme sa teda na to pozrieť a predstavme si napríklad takú typickú návštevu baru po práci s kamarátkami. Kam sa obzriete, vidíte upravených mužov s dokonale zladenými a do detailov prešpekulovanými outfitmi, ktorí voňajú ako po dlhej návšteve v kvalitnej parfumérii. Pre niekoho zvodné a sexy, pre iné dámy hrôza a strach. Čo keď ten fešák strávil v kúpeľni prípravou na večer viac času ako ja?
Áno, muži sa chcú tiež pekne obliekať, voňať a páčiť sa. Nie je to však nič nové, už odpradávna muži používali krásu na to, aby sa dostali do spoločenského povedomia.
Je teda novodobý Dandy postrachom ženskej identity alebo prirodzený atribút dnešného muža? Mala by spoločnosťou vyžadovaná prílišná mužská upravenosť byť pre nás hrozbou? Hoci mužská fascinácia vzhľadom je ušľachtilá, stojí možno za zamyslenie, či nesúvisí s dnešným zvýšeným počtom emancipovaných žien a naopak veľmi zúženým počtom mladých mužov, pre ktorých slovo gentleman ostalo len blednúcim výrazom zo starého slovníka.




Dandy 18. storočia alebo jablko nepadá ďaleko od stromu

Slovo dandy pochádza z konca 18. storočia z Veľkej Británie. Dandy boli nazývaní muži, ktorí kládli silný dôraz na svoj výzor, správanie. V skratke, fešáci, ktorí chceli patriť do vyššej spoločnosti. Muži, ktorí patrili do tejto skupiny, boli väčšinou z nižších a stredných sociálnych vrstiev a práve starostlivosťou o svoj výzor chceli dosiahnuť akceptáciu a spoločenský vplyv. Predstavitelia britských dandy tvrdili, že materiálne veci nie sú pre nich dôležité, ale využívajú ich ako spôsob dostať sa cez kultivované správanie a dokonalý vzhľad medzi takzvanú smotánku. Pravdou však ostáva, že aj napriek úctyhodným morálnym predsavzatiam bol hlavným cieľom týchto buržoáznych gentlemanov upravený zovňajšok a akési predstieranie správania, ktoré im nebolo spoločensky prirodzené. Ich vonkajšia stránka a upravenosť boli súčasťou kultivovaného imidžu gavaliera, ktorým vplyvnejšie kruhy dobývali. Boli to takí predchodcovia dnešných takzvaných „metrosexuálov“, ktorí sa určite neriadili heslom „nesúď knihu podľa obalu”. Dandy 18. storočia boli ušľachtilí a nesmierne zdvorilí, ale len na pohľad. Za škrupinkou dokonale upraveného muža sa často schovávali prehnané ambície dostať sa medzi spoločenskú elitu. Nemôžem si pomôcť, ale pred očami mám dnešných mladých mužov, pre ktorých sú značkové hodinky a najnovší model mobilného telefónu dôležitejšie ako morálka alebo duchovná vyspelosť. Žeby dandy 18. storočia neprestajne prebýval vo vodách doby súčasnej?


Dandy dnes
Dandy začal svoju púť imidžového gentlemana v 18. storočí a dnes už s istotou vieme povedať, že úspešne prežíva až dodnes. Muži, ktorí sa o seba starajú, zažívajú v súčasnej dobe veľký boom, dokonca ich nazývame celebritami či módnymi ikonami. Zoberme si takého Davida Beckhama, Kanye Westa či Marca Jacobsa. Z našich končín nám môžu byť príkladom členovia slovenskej futbalovej reprezentácie, vari najznámejší asi Filip Šebo, alebo momentálna moderátorská hviezda, Sajfa. Títo muži sú známi svojím hlbokým záujmom o módu, trendy, kozmetiku, skrátka všetko, čo bezpodmienečne dobíja titulky lifestylových a módnych časopisov. Ich posadnutosť výzorom zašla tak ďaleko, že tí zahraniční majú vlastné kolekcie oblečenia, parfumy, kozmetiku a pravidelne radia mužom, ako byť v súlade s módnym poriadkom. V našich končinách sa to prejavuje výzorom dokonale upraveným pravidelnou návštevou kozmetiky alebo kaderníka. V mnohých prípadoch začínajú naši slovenskí dandy používať dokonca mejkap a púdre. Na jednej strane hrozivé a predsa pre mnohé ženy atraktívne. Dokonca sa títo muži stali našou každodennou inšpiráciou. Sledujeme bulvár, módne časopisy, chceme vedieť, čo si novodobí dandy obliekajú a akú kozmetiku používajú. Táto fascinácia vzhľadom, onehdy charakteristická pre ženské pohlavie, dobýva titulky médií a presviedča tých zainteresovaných, že vzhľad je dôležitý. Tento dôraz spoločnosti na dokonale upravený mužský zovňajšok má určite podstatný vplyv aj na súčasné ženské správanie. Ženy sú nielenže viac-menej nútené byť emancipované, mnohé dokonca považujú za správne vyberať si partnera na základe oblečenia a značky auta. Povrchné, ale reálne. Novodobý dandy sa stal súčasťou mestských ulíc a výstrahou pre všetkých, ktorí veria, že imidž a oblečenie sa v charakteristike osobnosti nachádzajú na posledných miestach.


História a súčasnosť alebo všetkého priveľa škodí
Po Slovensku behajú stovky Beckhamov, Jacobsov, Westov, Šebov a Sajfov. Chlapi prišli na to, že tie fľaštičky od kremíkov nie sú len úchylka ženského pohlavia na malé nádobky, ale obsahujú aj zázračné elixíry príťažlivosti. Naši chlapi sa prebrali a začali o seba dbať. Niektorí viac, niektorí ešte viacej a niektorí ostali posadnutí. Predstavte si napríklad známeho kaderníka, ktorý neskrýva svoju orientáciu. Objaví sa na party, je zjavné, že strávil hodiny v soláriu, má na sebe dokonca rúž a umelé mihalnice. Opakujem, stále sa rozprávame o mužovi a nie o modelke na najnovší skrášľovací salón. Ak som vás ešte stále nepresvedčila, poobzerajte sa vo svojom okolí. Muži sú upravení, majú dokonale nastylované vlasy a ak sa spýtate, s prehľadom vám odpovedia, že farba košele, ktorú majú pravé na sebe, je posledný trend. Zaujímajú sa o oblečenie, parfumy či kozmetické prípravky. Už dávno nie je ich jediným „skrášľovacím prehreškom“ deodorant a zubná pasta. Veď skontrolujte toho svojho, pekne mu len zrátajte tie fľaštičky a tégliky. Skúste zistiť, či náhodou nevie vymenovať kľúčové farby tejto módnej sezóny a neposudzuje svojich kolegov na základe modelu nohavíc, ktorý zvolili na firemný večierok.
Je isté, že dnešní muži sa chcú páčiť. Rovnako ako my, ženy, podliehajú trendom, mediálnym výzvam, nechávajú sa inšpirovať vonkajším svetom. Treba sa však opýtať, kde presne sa nachádza tá deliaca čiara, kedy sa z muža s primeranou starostlivosťou o svoj zovňajšok stáva namaľovaná bábka. Kedy ten náš chlap prestáva byť imidžový a začína byť komický a umelý?
Vyzerá to tak, že súčasný dandy pri večnom prahnutí za dokonalým imidžom úplne stratil pojem o skutočných hodnotách a súdi ľudí iba podľa ich zovňajšku. Slovenskí Beckhamovia teda dokazujú, že povrchnosť sa teraz nosí a spoločnosť ich akceptáciou potvrdzuje, že afekty a zženštenosť môžu priniesť mužom veľkú slávu. Vkus a estetika idú mnohokrát bokom a materiálnosť, ktorej sa britskí dandy tak štítili, dostáva nové rozmery. Napadá mi len staré dobré porekadlo - všetkého veľa škodí - a rozmýšľam, či muž, ktorého život sa točí okolo vonkajšej krásy, ešte dokáže oceniť charakter.


Otázka vkusu alebo pozor, dámy, dandy faktor vyhráva?!
V prvom rade, koľko ľudí, toľko chutí. Niektoré z nás milujú mužove neoholené strnisko a dva dni nevymenené tričko so zamasteným fľakom a druhé sa zas tešia z toho, že so svojím chlapom sledujú najnovšiu prehliadku Marca Jacobsa a diskutujú o tom, či mu k očiam ide viac modrá alebo zelená. Spoločnosť nám ponúka kvantum informácií a možností výberu, tak ako v nakupovaní, tak aj v starostlivosti o seba. Pánske magazíny dobiehajú počtom tie ženské, kozmetické firmy sa pretekajú v pánskych líniách svojich produktov. Je teda asi celkom prirodzené, keď tieto návnady modernej doby predsa len lapia tie svoje mušky.
Mnohým z nás možno napadne, že aj medzi ženami sú „umele bábiky“, ktoré majú na sebe odskúšané asi všetky kozmetické trendy a riadia sa heslom „čím viac, tým lepšie“, a taktiež tie, ktoré sa o seba starajú s primeranosťou a vkusom. Áno, ale stále sa rozprávame o ženách, teda nežnom pohlaví, ktoré prirodzene bývalo symbolom osobnej starostlivosti. Nikto netvrdí, že muži by sa o seba nemali starať vôbec a radšej pestovať imidž páchnuceho hulváta. Je však rozdiel medzi vkusom, zvýšeným záujmom o módne alebo kozmetické značky a prehnaným „dandy” faktorom. Keď nám muži zoberú našu žensky prirodzenú fascináciu vzhľadom a začnú kontrolovať svoj vonkajšok, čo nám ostane? Emancipácia, teda výmena pokazenej pneumatiky, fajčenie cigár alebo oprava pokazenej práčky. Dámy, pozor! Strážte si svoje tégliky od mejkapov, kremíkov a voňavých masiek na tvár. Dajte pozor, aby muž, ktorého skryto obdivujete, nelipol na vzhľade viac ako vy. Taký muž totiž nevydrží tie ťažké časy, keď vaším jediným prehreškom bude vyťahané tričko a neparfumovaný telový krém.

Novodobý dandy
Novodobý dandy stojí niekde opodiaľ, sleduje a vyberá si. Vyberá si na základe módy, trendov a vkusu. Zaujíma sa o naše ženské povrchné malichernosti a nehľadá hlbšie. Len pozor, aby ho viac ako vaša vnútorná krása nezaujímalo to, akú značku a strih šatov by ste mali nosiť. Nie nadarmo sa hovorí, že vnútorná krása je najdôležitejšia. Vie to však aj novodobý dandy?

Móde zdar, dámy (a páni)!